PREVÁDZKA E-SHOPU BOLA UKONČENÁ

Vážení zákazníci,

ospravedlňujeme sa, ale prevádzka e-shopu bola ukončená. Objednávky už nie je možné vykonať.

Ďakujeme za pochopenie.
0komentárov

Zažite cestovanie časom. Z dneška na zajtrajšok prežijete hodinu medzi 2. a 3. dvakrát! Ráno sa totiž mení čas

Zajtra ráno je zmena času. Pretočte si hodiny z 3. na 2. a užite si o hodinu dlhšie nedeľu. Aká je história zmeny času, prečo a kto ju zaviedol ako 1. a aký má zmysel v dnešnej dobe? Ušetríte vďaka nej na energiách? Čítajte ďalej.
Vydané: 26.10.2015 ▪ Autor: ▪ Prečítané: 632x

Väčšina hodín, budíkov, mobilov a počítačov si s prechodom z letného času na pravý stredoeurópsky poradí automaticky. Zvyšok prístrojov nezabudnite zajtra ráno pretočiť o hodinu naspäť. Ak na to nechcete myslieť hneď po prebudení, pretočte hodiny na nočnom stolíku už dnes večer pred spaním. Ako využijete hodinu navyše? Budete dlhšie spať alebo sa trebárs pustíte do veľkého upratovania? To záleží len na vás. Od kedy a prečo sa vlastne mení čas zo stredoeurópskeho na letný a späť?

Prvé úvahy o časovom posune

O zmene času sa snáď ako prvý zmienil Benjamin Franklin na konci 18. storočia. Vo svojich esejach uvažoval nad tým, ako lepšie využiť denné svetlo, aby ľudia ušetrili za sviečky. Návrh však myslel ironicky. Vážne mienený návrh uviedol v eseji londýnsky staviteľ William Willet na začiatku 20. storočia.

O zmene času začali ľudia vážne uvažovať v súvislosti so spoločenskou modernizáciou, hlavne zavádzaním medzištátnej vlakovej dopravy. Predovšetkým kvôli nej potrebovali zjednotiť európsky čas, a tak európske štáty postupne zaviedli jednotný stredoeurópsky čas.

O zmene času sa snáď ako prvý zmienil Benjamin Franklin na konci 18. storočia vo svojich esejach. Návrh však myslel ironicky. Foto: cs.wikipedia.org
O zmene času sa snáď ako prvý zmienil Benjamin Franklin na konci 18. storočia vo svojich esejach. Návrh však myslel ironicky. Foto: cs.wikipedia.org

Kedy a kto prvýkrát zaviedol letný čas

Prvú úpravu času vykonalo v roku 1916 Švédsko, potom Nemecko a Rakúsko-Uhorsko. Posun o hodinu dopredu platil v období od 1. mája do 30. septembra (vo Veľkej Británii od druhej polovice mája), takže do určitej miery rešpektoval prirodzený biorytmus človeka. Ľudia si ho však nikdy poriadne neobľúbili, a preto bol po prvej svetovej vojne zrušený.

Za druhej svetovej vojny platil letný čas nepretržite od 1. apríla 1940 do 4. októbra 1942, a potom ešte počas letných mesiacov od roku 1943 do roku 1949. Dôvodom boli ekonomické úspory. Zmena času totiž mala viesť k predĺženiu denného svetla vo večerných hodinách a skrátenie doby potrebnej na svietenie.

Po druhej svetovej vojne zmeny času platili len v niektorých častiach Európy, v okupačných zónach v Nemecku dokonca platil posun o dve hodiny. Československo zaviedlo v roku 1946 zimný čas, teda posunutie o hodinu dozadu oproti stredoeurópskemu času. Striedanie času skončilo v Európe koncom 40. rokov. Potom platil klasický stredoeurópsky čas.

Trvalé zavedenie letného času

K opätovnému zavedeniu letného času prispela predovšetkým ropná kríza po izraelsko-arabskej vojne. Štáty najprv situáciu riešili obmedzovaním automobilovej dopravy, potom zaviedlo Francúzsko a niekoľko ďalších krajín letný čas. V každej z nich bol však trochu iný. Jednotlivé vlády časy zjednotili až začiatkom 80. rokov. V Československu zaviedol vtedajší režim trvalo letný čas hlavne kvôli počasiu.

Na začiatku roka 1979 zasiahla Českú republiku niekoľkotýždňová a neobvykle silná vlna mrazov, ktorá spôsobila značné výkyvy elektrickej energie. Posun o hodinu dopredu malo prispieť k výraznému zníženiu spotreby elektrickej energie vo večerných hodinách, zvýšenie pracovnej produktivity popoludňajších pracovných zmien a väčšiemu komfortu pri voľnočasových aktivitách.

Poslednú októbrovú nedeľu sa mení letný čas späť na stredoeurópsky. Pretočte si hodinky z tretej ráno späť na druhú. Foto: ©Depositphotos.com/antimartina
Poslednú októbrovú nedeľu sa mení letný čas späť na stredoeurópsky. Pretočte si hodinky z tretej ráno späť na druhú. Foto: ©Depositphotos.com/antimartina

Kedy a prečo sa mení čas

Podľa smerníc Európskej únie prechádza Slovenská republika od roku 1996 na letný čas poslednú marcovú nedeľu, kedy čas posuniete z druhej na tretiu hodinu. Späť na pásmový čas pretočíte hodinky poslednú októbrovú nedeľu. Posun času platí takmer v celej Európe (okrem Islandu, Bieloruska, Grónska a nórskych ostrovov Jan Mayern, Svalbard). Vo zvyšku sveta (okrem severnej Ameriky) nie je letný čas väčšinou zavedený.

Cieľom letného času je úspora elektrickej energie, ktorú by bolo inak potrebné pre večerné osvetlenie. Dôvodom je, že väčšina ľudí je aktívnejšia večer (po západe slnka) ako ráno (pred východom slnka). Vďaka prechodu na letný čas sa v letných mesiacoch neskôr stmieva.

Má zmena času zmysel?

Ukázalo sa, že ekonomické úvahy boli mylné. K úsporám prakticky nedochádza, a naopak sa objavujú vyššie nepriame náklady. Medzi nepriaznivé následky letného času podľa kritikov patrí aj zvýšené množstvo dopravných nehôd v dňoch po prechode na letný čas či späť. Kvôli zmene času hodinu stoja vlaky (alebo naopak majú hodinu meškanie) a počítače a prepojené informačné systémy zložito koordinujú globálne posunovanie času.

Posunutie času dvakrát ročne spôsobuje mnohým ľuďom zdravotné a psychosomatické ťažkosti. Mnohým ľuďom taká zmena privodí nespavosť a bolesť hlavy. Deti v školách i dospelí v zamestnaní majú problém so sústredením, čo znižuje ich výkonnosť. Posun času neprospieva ani hospodárskym zvieratám, ktoré sú zvyknuté na určitý denný režim, napríklad pravidelný čas dojenia.

Čo hovoríte na zmenu času? Má zmysel, alebo by ste letný čas zrušili? Podeľte sa o svoj názor v komentári pod článkom.

Zdieľajte tento článok 0x 0x 0x
0x

Antonín Vintr

Vyštudoval som nábytkové inžinierstvo, zaujíma ma interiérový dizajn aj moderné trendy v bývaní. Z mojich článkov sa dozviete, ako vyberať vybavenie do bytu, odhalím vám vlastnosti rôznych materiálov alebo pomôžem s technickým riešením úprav vo vašej domácnosti.

Antonín Vintr na sociálnych sieťach:
Oznámte ostatným čitateľom váš názor / Počet príspevkov: 0
Nadpis:
  Vaše meno:

Prečítajte si tiež ↓

K Veľkej noci patrí zelené obilie. Vysejte si živé sviatočné dekorácie. Zelená je symbol jari a nádeje

K Veľkej noci patrí zelené obilie. Vysejte si živé sviatočné dekorácie. Zelená je symbol jari a nádeje

Vydané: 10.04.2017 ▪ Autor: Jiří MacíkTipy a triky ▪ Prečítané: 50x

Veľká noc sa blíži. Vypestujte si zelenú ozdobu stola i celého bytu, nechajte v miske, kvetináči či škrupinkách vyklíčiť semienka. K dispozicii je pšenica, jačmeň, žerucha, šošovica, mungo či hrach. Z nich si potom urobte koktail.

Celý článok
Kráľovnou korenia a takmer univerzálnym všeliekom je kurkuma. Máte ju tiež doma v kuchyni?

Kráľovnou korenia a takmer univerzálnym všeliekom je kurkuma. Máte ju tiež doma v kuchyni?

Vydané: 09.04.2017 ▪ Autor: Jiří MacíkTipy a triky ▪ Prečítané: 111x

Doslova kráľovnou korenia je exotická kurkuma. Je súčasťou zmesi karí a nezaobíde sa bez nej žiadna orientálna kuchyňa. Ľudové liečiteľstvo ju využíva na veľa zdravotných neduhov. Prečítajte si, čo radia babky na zápaly či akné.

Celý článok
Kontinentálne postele vám zaručia komfortné spanie a ľahké vstávanie. Zvoľte si domov do spálne boxspringy

Kontinentálne postele vám zaručia komfortné spanie a ľahké vstávanie. Zvoľte si domov do spálne boxspringy

Vydané: 08.04.2017 ▪ Autor: Jiří MacíkTipy a triky ▪ Prečítané: 104x

Spomeňte si, kedy ste sa naposledy naozaj luxusne vyspali. A teraz si predstavte, že by ste tak mohli tráviť každú noc. Super spanie ponúkajú kontinentálne postele, boxspringy. Výška a prepojenie vrstiev zaručujú skvelý odpočinok.

Celý článok